Podľa posledných údajov Štatistického úradu SR sa zahraničný obchod vrátil ešte v lepšej kondícii ako pred pandémiou v roku 2019. Keď export presiahol úroveň prvého pol roka 2019 o 19 % a import o 18,7 %.

Dokonca pri porovnaní s prvým polrokom 2020 náš zahraničný obchod vyrástol o 29,4 % v exporte a 25,2 % v importe. Tieto čísla sú však deformované pandémiou, ktorá v úvodných mesiacoch minulého roka spôsobila prerušenie zahraničného obchodu.

Aj napriek tomu, že takmer všetky triedy exportu v prvom pol roku 2021 rástli, Rada slovenských exportérov spoločne s ďalšími nezávislými odborníkmi varuje pred dlhodobo problematickou štruktúrou nášho exportu postavenou na jednom priemyselnom odvetví.

Ťahajú najmä automobilky

Keď sa pozrieme bližšie na uvedené čísla, zistíme, že náš export ťahá prevažne jedna trieda artiklov. Sú to stroje a prepravné zariadenia, ktoré sa podieľajú na našom vývoze až 63,9 % a na dovoze je to cez 50 %.

Okrem faktu, že náš zahraničný obchod je životne závislý od jedného priemyselného segmentu, tento segment je v drvivej väčšine vlastnený zahraničným kapitálom a exportovaný na trhy EÚ, kde končí až 80 % nášho exportu.

Inými slovami, Slovensko ako proexportná ekonomika stojí na výrobe automobilov a strojov, ktoré u nás vyrábajú zahraničné spoločnosti. Na tie však nemáme žiaden zásadný dosah a tieto výrobky sú určené pre jeden trh- ten európsky.

Problematická štruktúra zahraničného obchodu

A teda, kým sa konzument na Slovensku dostáva do informačnej bubliny o prekvitajúcom zahraničnom obchode Slovenska, tak odborníkom robí vrásky jeho štruktúra. Pomer objemu exportu k HDP (inak nazývaný aj exportná výkonnosť) Slovenska tvorí totiž až 80 %. Kondícia nášho exportu je z prevažnej miery závislá od zahraničných investorov a jeho stabilita len od jedného trhu.

Preto pred pandémiou naša ekonomika spomaľovala spoločne s tou Nemeckou a Francúzskou. Dokým na Slovensku nezačneme diverzifikovať teritoriálnu štruktúru nášho exportu, bude každá kríza v západnej Európe hroziť existenčnou krízou slovenskej ekonomiky. Na jej riešenie pritom nebudeme mať sami dosah.

Popri rozširovaní trhov, na ktoré vyvážame naše tovary, je na mieste aj podpora malého a stredného biznisu, ktorý je zväčša vlastnený tuzemským kapitálom. Podľa ostatného hodnotenia OECD práve export SME biznisu zo Slovenska významne zaostáva.

Okrem väčšieho štátneho dosahu na tieto podniky tak podporíme tvorbu HDP a pridanej hodnoty týchto vývozcov.

Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.sk