Napätie medzi Čínou a USA sa opäť zvýšilo na nové maximum po taiwanskej návšteve delegácie vedenej Nancy Pelosi, predsedníčkou snemovne reprezentantov amerického Kongresu. Jej oficiálna návšteva bola v rozpore s politikou jednej Číny, ktorú sa USA zaviazali dodržiavať v roku 1979.
Čína na tento krok oficiálneho predstaviteľa USA reagovala zvýšenou vojenskou aktivitou v okolí ostrova a zmrazením hneď niekoľkých spoločných iniciatív s USA.
Práve Taiwan sa často skloňuje ako pravdepodobné ohnisko konfliktu zahŕňajúceho Čínu. Akýkoľvek variant tohto konfliktu by mal potenciál negatívne ovplyvniť svetovú ekonomiku, bez výnimky tej európskej.
Ťažká rana pre automotive a elektroniku
V súvislosti s Taiwanom sa primárne skloňujú polovodiče na trhu s ktorými majú taiwanské firmy až 63 % z čoho až 54 % tvorí gigant TSMC podľa dát od Trendforce. Problémy s polovodičmi zaznamenávali automobilky v celom našom regióne v dôsledku lockdownov a tzv. bottleneck efektov v prístavoch po obnove výroby.
Automotive je ťahúňom nie len našej, ale celej ekonomiky strednej a východnej Európy, preto by sa tieto výpadky pretavili do ekonomických turbulencií na úrovni celého regiónu.
Konkrétne na Slovensku má Taiwan tri hlavné investície a to Foxconn ako súčasť taiwanského Hon Hai Precision Industry s investíciou vo výške 225 miliónov eur v Nitry, nasledujú AU Optronics (191 miliónov eur), Delta Electronics (20 miliónov eur) a Eson (14 miliónov eur). Tie by v prípade odstrihnutia od domovskej krajiny prišli o základné komponenty do výroby.
Ochromenie priemyslu na Taiwane je však len jednou časťou problému, vzájomná obchodná výmena v tovaroch a službách medzi EÚ a Taiwanom predstavovala len v roku 2021 cca 73.4 miliárd euro a v prípade USA sa jednalo o 118 miliárd dolárov. Tieto čiastky sú však len šestinou objemu zahraničného obchodu medzi Západom a Čínou.
Sankcie, či prípadný bojkot Číny
Ak by Čína zaútočila na Taiwan, otáznou je reakcia medzinárodného spoločenstva. Diskusia o sankciách voči Číne síce prebieha, no napríklad taký Volkswagen už oznámil, že výrazné obmedzenie obchodného styku s Čínou, by pre spoločnosť znamenal ohrozenie životaschopnosti firmy. Keďže VW ročne vyvezie do Číny cca 5.4 miliónov vozidiel čo predstavuje 38.2 % z celkových 14.16 miliónov celosvetovo predaných áut v roku 2020.
Závislosť na obchode s Čínou je dlhodobo diskutovaný problém medzi západnými analytikmi a politikmi. Ročný obrat v zahraničnom obchode medzi USA a Čínou sa pohybuje okolo 656 miliárd dolárov. V prípade EÚ to bolo až 695 miliárd euro za rok 2021. V oboch prípadoch sa bavíme o silnom deficite, čiže oba celky dovážajú približne dvojnásobok toho, čo do Číny exportujú.
V tomto prípade by bol obrovský problém práve fakt, že do Európy primárne dovážame elektroniku a výpočtovú techniku nevyhnutnú pre každodenný chod biznisu, kým opačným smerom prúdi najmä automotive a sofistikovaná industriálna produkcia.
Obe tieto kategórie sú ťahúňmi ekonomík strednej a východnej Európy a to vrátane Nemecka. Tým pádom môžeme hovoriť o motore európskeho priemyslu ako takého.
Zlé a ešte horšie scenáre
V prípade prerušenia obchodných stykov s Čínou v dôsledku napadnutia Taiwanu, by sa nedostatok polovodičov, ako i výpadok zahraničného obchodu s Číny pravdepodobne pretavil pre ekonomiku EÚ do katastrofického scenára.
V kontexte vojny na Ukrajine, ktorá európskemu priemyslu zasadila ťažkú ranu v podobe extrémnych výkyvov v cenách energií, primárnych vstupných komodít do výroby, či potravín a inflácie ako takej, by išlo o kombináciu predraženej výroby, nedostatku komponentov do výroby, vysokej inflácie a následnej straty jedného z kľúčových zahranično-obchodných partnerov.
Ďalšie alternatívy sa javia možno ako menej drastické, no netreba zabúdať, že tak ako to bolo v prípade Ruska, tak aj Čína chápe slabé stránky ekonomiky Západu. Preto treba očakávať, že aj keby EÚ, či USA zvolili miernejšiu stratégiu sankcií, ale podporili by Taiwan, tak je vysoko pravdepodobné, že Čína sa bude snažiť využívať závislosť západných ekonomík na jej výrobných kapacitách a gigantickom domácom trhu.
V prospech Číny v tomto prípade hrá fakt, že krajina nemá tak vysoký životný štandard a zároveň netrpí ekonomickou vojnou s hlavným dodávateľom energií na svoj trh. Avšak o bezbolestnej ekonomickej vojne sa nedá hovoriť ani v prípade Číny, ktorej export je postavený na západných trhoch.
Avšak, v akomkoľvek scenári sa pozeráme na výpadky dodávok pre globálne hodnotové reťazce a v prípade ich obnovenia na následné bottleneck efekty. Pre mnohé spoločnosti by tieto správy vysoko pravdepodobne znamenali rozsudok smrti po náročných rokoch pandémie a následnej vojny na Ukrajine.
Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.