Okrem toho, že pol roka pociťujeme priame dôsledky vojny na Ukrajine, tak Západ sa ocitol uprostred ekonomickej vojny, ktorá má dôsledky na chod našich ekonomík ako takých. Ocitáme sa na pokraji krízy, ktorá skončí úplnou transformáciou ekonomiky ako ju poznáme?

Dlhé roky sa zdali ako science-fiction slová ako geopolitické riziko, či fyzická bezpečnosť pre exportérov a podnikateľov majúcich aktivity v regióne strednej a východnej Európy. Anexia Krymu, občianska vojna, či invázia na Ukrajinu z 24 februára túto relatívne pokojnú realitu nášho regiónu narušili a to hneď niekoľkými spôsobmi.

Energie a komodity ako prvé obete krízy

Energetická a komoditná kríza boli prvými znakmi vojny. Gazprom špekuloval s cenami na trhu s plynom, keď začal vyprázdňovať zásobníky v Nemecku a Holandsku, ktoré mala ruská štátna firma v prenájme.

Tieto aktivity už pred Vianocami spôsobili rast cien plynu a energií celkovo. Na našich exportérov táto dynamika začala pôsobiť prostredníctvom zvýšených cien vstupných komodít. Pre výrobne-orientovanú ekonomiku s prevládajúcim ťažkým priemyslom sú ceny energií a iných vstupných komodít životne dôležitou premennou pri konkurencieschopnosti ich produkcie na medzinárodných trhoch.

Rusko okrem plynu, zakázalo vývoz nespracovaného dreva, či hnojív, čo sa postupne začalo pretavovať do cien potravín, či stavebných materiálov. K problémom sa pridali aj vysoké ceny pohonných hmôt, čo sa neskôr pretavilo do inflácie. Tá trápi aj gravitačné centrum nášho exportu- Nemecko, ktorého zahraničný obchod sa po tridsiatich rokoch ocitol v deficite kvôli vysokým cenám importovaného tovaru.

Na celkových údajoch zahraničného obchodu sa zatiaľ vojna podpísala najmä na zvýšených dovozoch zemného plynu. Suma za ktorú sme dovážali minulý rok plyn je dnes dvojnásobne vyššia, čo sa prenáša aj do bilancie zahraničného obchodu. Aj napriek tomu sa naše saldo dostalo do kladnej bilancie, no plyn je len jednou z mnohých komodít, ktoré vstupujú do cenotvorby našich exportérov.

Dôvodov na optimizmus je málo. A to aj napriek tomu, že nemeckí, ale aj slovenskí experti hovoria o krátkodobom trende, keďže sa jedná o infláciu podporovanú vysokými cenami vstupných komodít a teda nákladovú infláciu. Avšak v tomto prípade sa ťažko hovorí o krátkodobom trende nakoľko nie je jasné kedy vojna skončí a aj v prípade jej konca sa neočakáva návrat do bežného obchodného režimu s Ruskom.

Tiež treba spomenúť aj fakt, že súčasná inflácia je spojená aj s dopytom v dôsledku nedostatku tovarov, najmä industriálnej produkcie. Problémom je, že sa v danom momente spojilo viacero fenoménov ako dekarbonizácia ekonomiky, vojna na Ukrajine a príliš veľa financií v obehu, ktoré spotrebitelia nemôžu utrácať na nedostupné tovary.

Tieto problémy so sebou nesú vysoké riziko negatívneho vplyvu na našu ekonomiku. Zlé ekonomické výsledky sa však obyčajne pretavujú do politickej stability v krajine. Slovensko, ako i zbytok Európy, tak vysoko pravdepodobne očakávajú politické turbulencie v najbližšom roku v závislosti od ekonomického vývoja na jeseň a v zime, možno aj skôr.

Praktické riziká pre firmy

Problémy však nie sú len na makroúrovni, jednotlivé firmy zaznamenávajú problémy či už v dôsledku sankcií v oblasti dvojitého použitia, alebo rozhodnutia opustiť svoje investície v Rusku. Deswfitizácia Ruska, so sebou tiež nesie problémy s absentujúcou finančnou infraštruktúrou, tá sa môže javiť ako existenčný problém pre spoločnosti závislé na odbytoch z Ruska, či Bieloruska.

Problémy však vznikajú aj vo fyzickej bezpečnosti našich podnikateľov, keď ich investície sa môžu stať cieľom bombardovania, či ich majetok môže byť obsadený, či zhabaný okupačnými vojskami. S podobnými prípadmi sa naše spoločnosti stretli, keď im zmizol náklad, či nemali nepriestrelné vesty pre pracovníkov ochrany v ich továrňach.

Problematickým je aj poistenie exportu, či úverovanie investícií. To je prakticky nemožné, nakoľko poisťovne aj banky stiahli svoje produkty z tohto regiónu. Preto aj napriek snahe Ukrajincov prilákať zahraničných investorov, tí bez garancií, či úverov podstupujú vysoké riziko.

Globálna transformácia pred dverami?

Slovenská ekonomika, nie je jedinou postihnutou a okrem celého západu sa s ekonomickými problémami pasuje aj zbytok sveta. Zhoršujúce sa vzťahy s Čínou, či neochota Arabských monarchíí a Indie pridať sa v zdržiavaní Ruska nám ukazujú, že svet sa dostal do fragmentácie, ktorá bude pravdepodobne premietnutá aj do ekonomiky prostredníctvom väčšej regionalizácie.

Problémom je ale aj fakt, že okrem ekonomickej vojny s Ruskom sa západný ekonomický model dostal do krízy ako takej. Prílišné utrácanie požičaných (natlačených) peňazí, ekonomika postavená na konštantnej spotrebe, ako aj outsourcing nízko kvalifikovanej práce do krajín tretieho sveta sa pravdepodobne pretaví do bezprecedentných zmien v organizácii medzinárodnej ekonomiky a politiky.

Je možné, že sa pozeráme na tak transformatívne zmeny ako tomu bolo na začiatku dvadsiateho storočia. Na ich konci stojí aliancia, štát, alebo entita s najefektívnejším modelom ekonomiky a najstabilnejšou sociálnou štruktúrou.

Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.