Vyplýva to z výročnej správy Americkej obchodnej komory, kde sa okrem iného dozvedáme, že transatlantická ekonomika ročne vygeneruje 6,2 triliónov komerčných transakcií, čo sa rovná takmer polovici globálnej konzumentskej spotreby, kým na oboch stranách Atlantiku je v rámci priamych zahraničných investícií (ďalej len „PZI“) zamestnaných 16 miliónov ľudí. A vo výsledku EÚ27, USA a Veľká Británia zodpovedajú za tretinu globálneho HDP.
Podľa reportu, v roku 2019 USA a Európa spoločne zodpovedali za 27% globálneho exportu a 32% globálneho importu. Avšak v objeme PZI sa jedná o vedúce trhy, keď spoločne zodpovedali za 64% globálnych PZI a do transatlantického priestoru smerovalo 61% z globálnych PZI.
Prílev PZI z USA do Európy
Európa vždy priťahovala najviac amerických PZI, keď počas poslednej dekády do Európy smerovalo vždy okolo 57% amerických PZI, čo bolo viac ako v ktoromkoľvek predchádzajúcom období. Len za rok 2019 sa jednalo o 3,6 bilióna dolárov, čo predstavovalo 60% z celosvetových amerických PZI.
Situáciu v transatlantickom priestore v posledných rokoch komplikujú najmä dva elementy. Prvým bola nová daňová legislatíva v USA, kladúca si za cieľ udržať pracovné miesta a kapitál na území USA. Úprava daňových zákonov vyústila do poklesu PZI o približne 55 miliárd dolárov.
Pandémia Covid-19 spôsobila pokles prílevu amerických PZI do Európy o 15%, na odhadovaných 254 miliárd dolárov ročne. Recesia z roku 2020 v transatlantickom priestore však mala za následok o 40% nižšie straty ako finančná kríza z roku 2009.
Prílev PZI z EU do USA
Príliv PZI do USA klesol zo 121 miliárd dolárov v 2019 na 81 v uplynulom roku. Aj napriek značnému poklesu PZI do USA, európske spoločnosti aj naďalej dominovali v investíciách za „veľkou mlákou“, keď tvorili až 60% prílevu globálnych PZI do Ameriky.
Úbytok PZI do USA takmer 50% za rok 2020 spôsobili najmä veľké výpadky investícii nemeckých, britských a japonských spoločností. Aj napriek turbulentnému roku však USA pritiahli 134 miliárd dolárov v PZI, čo je druhý najväčší počet za Čínou (163 mld USD). Pred pandémiou si však USA v tejto oblasti držali prvenstvo po dobu štrnástich rokov.
Majetok európskych spoločností sa odhaduje až na 8,1 bilióna amerických dolárov. Top európski investori pochádzajú z Veľkej Británie, preto sa aj majetky britských spoločností nachádzajú na prvom mieste medzi zahraničnými investormi v USA. Nasledujú spoločnosti z Nemecka, Francúzska a Švajčiarska. Zaujímavosťou je aj fakt, že v roku 2018 tvorili európske majetky v USA až 55% všetkých zahraničných majetkov v krajine.
Transatlantický obchod v tovaroch
EÚ (vrátane Británie) a USA sú pre seba najväčšími odberateľmi tovarov. Vlani však export amerických spotrebiteľských tovarov do EU+VB padol o 13,6% na 291 miliárd dolárov. Stále sa však jedná o dvojnásobný objem zahraničného obchodu, ako v prípade USA s Čínou, či EÚ s Čínou.
Aj napriek komplikáciám a ekonomickej recesii sa však našli krajiny v Európe, kde objem zahraničného obchodu s USA vzrástol, ako napríklad Maďarsko +11%, Malta +10%, Litva +9%, Česká republika +7%, Švédsko +7%, či Írsko +6%. Naopak na opačnej strane Atlantiku dominuje import z Nemecka a Veľkej Británie.
Impozantná sila transatlantického ekonomického priestoru je signálom, že aj napriek širokej diskusii o ekonomickom vzostupe Číny a štátov BRIC, sa stále jedná o svetového ekonomického lídra a ťažisko globálnej ekonomiky.
Zároveň bude zaujímavé sledovať administratívu nového amerického prezidenta Joea Bidena, ako sa vysporiada s odkazom ekonomického nacionalizmu jeho predchodcu. Okrem znovuobnovenia dôvery v transatlantické vzťahy, niektorí komentátori dokonca spomínajú oživenie kontroverzného projektu Obamovej administratívy TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership).
Pri obrovskom objeme medzinárodného obchodu je vzájomný inštitucionálny rámec viac ako vítaný, no jeho znenie by malo byť predmetom širokej diskusie zahŕňajúcej segment malých a stredných podnikov, ktoré sú na takéto zmeny najviac náchylné.
Jozef Hrabina