Článok napísal pre Trend Ronald Ižip:
https://www.trend.sk/trend-archiv/slovensky-export-straca-sile-drzia-ho-iba-zahranicne-koncerny

Angažovanosť malých a stredných firiem v zahraničnom obchode krajiny je nedostatočná.
Podpora domácich investícií zo strany štátu chýba.

Koncom leta Ekonomická univerzita v Bratislave a Rada slovenských exportérov prišli s nelichotivým hodnotením stavu slovenského exportu. V štúdii s názvom Krehká realita slovenského exportu sa pozreli na výsledky a trendy zahraničného obchodu krajiny v posledných rokoch. „Nielenže sme neboli schopní nadviazať na historické dedičstvo a exportnú tradíciu zahraničného obchodu Československa, dnes sa medzinárodné postavenie Slovenska zúžilo na lákanie zahraničných investícií, pričom paralelne absentuje rozvoj a podpora adekvátnej domácej pridanej hodnoty,“ tvrdí štúdia. Zásadnými varovnými indikátormi sú znižovanie aktívneho salda exportu a celkovej exportnej výkonnosti v ostatných rokoch, monotónnosť slovenskej ekonomiky, nedostatočná diverzifikácia a príliš veľká naviazanosť na trhy Európskej únie.

Automobilky nestačia

Výstavba automobilových fabrík na prelome milénia priniesla pre domácu ekonomiku výhody, ktoré sa však v druhej dekáde stávajú potenciálnym problémom. Vstup zahraničných investorov nemožno hodnotiť negatívne, keďže spočiatku vysoké priame zahraničné investície znižovali nezamestnanosť, podporovali export a zvyšovali príjmy do štátneho rozpočtu. Upevnilo sa tým dominantné postavenie automobilového priemyslu, ktorý je chrbticou slovenského hospodárstva s 50-percentným podielom na priemyselnej výrobe, 13-percentným podielom na HDP krajiny a priamou zamestnanosťou 135-tsíc ľudí. No s postupom času sa silná naviazanosť na výrobu ukazuje pre budúci ekonomický rozvoj a medzinárodnú konkurencieschopnosť ako riziko. Najväčšou chybou doterajšej hospodárskej politiky bolo, že automobilový priemysel paralelne nedopĺňal rozvoj vedy a výskumu a kreovanie nových sofistikovaných priemyselných odvetví s vysokou pridanou hodnotou. To mohlo naštartovať produkciu špičkových technológií a ich následný export, čo sa nestalo. Podiel domácej pridanej hodnoty na hrubom exporte automobilového
priemyslu predstavuje 40 percent. To potvrdzuje odkázanosť etablovaných automobiliek na dovoz tovarov a služieb od zahraničných dodávateľov.

Domáci trh na ich poskytovanie nemá kapacitu, know-how ani konkurencieschopnosť. Automobilový priemysel je výborným ťahúňom exportu, ale pre ekonomický rozvoj musí byť zameraný na hlbšiu spoluprácu so strednými a malými domácimi firmami, ako je to bežné v Nemecku. Takáto spolupráca je spojená s inováciami, komerčnými službami a vyššou pridanou hodnotou tvorenou doma, čo na Slovensku sledujeme iba v limitovanej miere. Problémom je, že súbežne s automotive produkciou, až na pár výnimiek, u nás absentuje kvalitná slovenská výroba, ktorá by prispela k väčšej diverzifikácii a kvalite slovenského exportu. Organizácia pre ekonomický rozvoj a spoluprácu (OECD) hodnotí situáciu na Slovensku ako problematickú najmä v segmente malých a stredných firiem. Len osem percent malých a 30 percent stredných podnikov exportuje tovary a služby mimo Európsku úniu. Malé a stredné podniky pritom tvoria 97 percent slovenských firiem, ktoré vytvárajú až 72 percent pracovných miest v podnikateľskej sfére. Medzi nimi sú aj exportéri, ktorých potreby zanikajú v dátach zdanlivo vykazujúcich rastúci potenciál nášho exportu. V skutočnosti však tieto dáta deformujú nadnárodné spoločnosti, ktoré veľkú časť svojho zisku vyvážajú do zahraničia. Pri porovnaní štatistík vývozu členských krajín OECD na trhy mimo združenia v priemere exportuje až 15 percent malých a 37 percent stredne veľkých podnikov.

Vyvážať je nutnosť

Rozsahom pomerne malá slovenská ekonomika je existenčne závislá od úrovne exportu a exportnej výkonnosti, podobne ako napríklad ekonomiky štátov s porovnateľným počtom obyvateľstva – Dánska, Fínska, Chorvátska, Írska či Slovinska. Automobilky naštartovali exportný potenciál Slovenska a z krajiny spravili jednu z najotvorenejších ekonomík sveta, čo prináša svoje výhody aj nevýhody. Jednou z nevýhod je príliš silné zameranie sa na vývoz do krajín Európskej únie. Tam v roku 2014 smerovalo takmer 84 percent exportu. A aj tomu dominovali najmä tri tovarové skupiny – vozidlá, elektrické stroje a zariadenia, stroje a zariadenia, ktoré sa na exporte podieľali 58 percentami. O päť rokov neskôr ich podiel vzrástol o ďalších päť percent, čo poukazuje na rastúcu závislosť Slovenska na automobilovej výrobe.
Na druhej strane stagnuje alebo dokonca angažovanosť malých a stredných firiem v medzinárodnom obchode klesá.
Výška nákladov, nedostatok kapitálu, knowhow, personálnych kapacít, jazykovej vybavenosti, ale aj vedomostí a zručností z oblasti techniky zahraničného obchodu spôsobuje, že desať najväčších exportérov je majoritne výsledkom prílevu zahraničných investorov. Až sedem z desiatich najväčších exportérov je výlučne v rukách zahraničného investora, ktorý v zvyšných troch prípadoch vlastní majoritný podiel akcií. Ďalším zásadným problémom je fakt, že desať najväčších exportérov tvorí až 40 percent celkového exportu, čo spôsobuje riziko značnej volatility v prípade odchodu významného investora či exportéra do zahraničných destinácií s prijateľnejším pomerom produktivity práce a mzdových nákladov. Špecifikom slovenského exportu je aj nedostatočná výkonnosť na trhoch tretích krajín. Bez revolučnej zmeny ekonomickej diplomacie a jej adresným a merateľným prínosom pre slovenské malé a stredné firmy nemožno očakávať rast exportu do tretích krajín ani kompenzáciu deficitu v zahraničnom obchode s Čínou, Ruskom, Južnou Kóreou či Vietnamom. V tomto smere sa nepodarilo diverzifikovať teritoriálnu štruktúru vývozov ani Stratégii vonkajších ekonomických vzťahov na roky 2014 až 2020.

Pomoc exportu

V podmienkach Slovenskej republiky s prihliadnutím na veľkosť trhu, geografickú polohu, chýbajúce nerastné suroviny a ďalšie absentujúce komparatívne výhody, nie je reálna iná rozvojová cesta pre domácu ekonomiku, ako excelovanie v zahraničnom obchode. Koncom roka 2017 sa však začal prejavovať klesajúci trend exportnej výkonnosti Slovenska a v plnej sile sa prejavil v predpandemickom období v rokoch 2018 a 2019. Príčinami poklesu sú predovšetkým nevyhovujúca komoditná a teritoriálna štruktúra a nevyhovujúca produkčná báza, čo vyúsťuje do postupného znižovania konkurencieschopnosti slovenskej produkcie na zahraničných trhoch, a naopak, podporuje nárast dovozu, najmä z tretích krajín. Proexportná politika a jej efektívne využitie v rastovom potenciáli slovenskej ekonomiky je možná len v prípade zvýšenia konkurencieschopnosti ponukových možností domáceho trhu, čo vyžaduje vysokú mieru inovačnej schopnosti domácich firiem. Rast konkurencieschopnosti slovenskej produkcie je možný len zvyšovaním jej inovačného potenciálu, ktorý sa dosahuje prostredníctvom rozvoja ľudského kapitálu. Slovensko však dlhodobo klesá v rebríčkoch testovania stredoškolákov a dostáva sa na chvost vzdelanostnej úrovne medzi vyspelými. Produkčná báza preto nebude konkurencieschopná bez zásadnej zmeny školského systému s kritickým dôrazom na kvalitu. Viaceré štúdie poukazujú na to, že bez omnoho intenzívnejšej inovačnej aktivity, komerčného využívania výsledkov vedy a výskumu nie je možné zvyšovať konkurencieschopnosť slovenskej produkcie na zahraničných trhoch a v globálnych hodnotových reťazcoch (najmä malých a stredných podnikov). Dokonca možno konštatovať, že už sú ohrozené jestvujúce pracovné miesta a výkonnosť slovenských exportérov. Zlepšovanie v týchto kategóriách je podmienené značnými investíciami do oblasti inovácií, vedy a výskumu, teda do budovaniu konkurencieschopnej znalostnej ekonomiky. Nástrojom by mala byť efektívna hospodárska a následná systematická proexportná politika štátu, ktorá v dnešnej dobe na Slovensku nemá dostatočnú inštitucionálnu, fiškálnu ani vzdelávaciu prioritu. Z dlhodobého hľadiska takúto pomoc predstavuje účinná, efektívna a adresná proexportná politika, z krátkodobého hľadiska je to aktívna podpora podnikateľských misií, podpora účastí podnikov na významných veľtrhoch a výstavách v štátoch prioritného či mimoriadneho významu, rozšírenie portfólia služieb, ktoré exportérom zaisťujú štátnu finančnú a inštitucionálnu podporu.