Posledné týždne sa spoločenským priestorom šírili správy ohľadom významnej investície švédskej automobilky Volvo na východnom Slovensku.
Aj keď je táto správa pre samotnú ekonomiku a východ krajiny pozitívom, keď otočíme list a nazrieme do minulosti, môžeme konštatovať, že priame zahraničné investície stimulujú ekonomický rast krajiny v krátkodobom, nanajvýš strednodobom horizonte.
Slovenské hospodárstvo zaznamenalo najvyšší ekonomický rozmach práve vďaka prílevu PZI, no zároveň dlhodobá stratégia slovenských vlád podporovať zahraničné firmy viedla k štrukturálnym a komplexným problémom na úrovni slovenských malých a stredných podnikov, resp. strategických priemyselných firiem, ktoré v súčasnej dobe čelia nevídaným problémom.
Rekordné ceny energií a výrobných vstupov
Dlhodobé prehliadanie malého a stredného podnikania na Slovensku, ktoré v súčasnosti zamestnávajú 1,152 mil. ľudí, čo predstavuje celkovo 72 percent všetkých pracovných miest je časovanou bombou.
Takisto je dôležité poznamenať, že podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry, MSP tvoria 99,9 percenta všetkých podnikov na Slovensku (95 percent mikro podniky, 4 percentá malé podniky, 1 percento stredné podniky, 0,1 percenta veľké podniky), pričom tvoria 55 percent celkovej pridanej hodnoty v slovenskom hospodárstve. Slovenská republika je zároveň charakteristická najvyšším počtom malých a stredných podnikov v pomere k populácii v rámci celej EÚ, ako dodáva Národné podnikateľské centrum.
V súvislosti s koronakrízou a súčasnou ekonomickou krízou, ktorú vyvolávajú rekordné ceny energií a výrobných vstupov je možné predpokladať, že ak vláda a relevantné štátne orgány nepristúpia k adekvátnemu stimulovaniu podnikateľského prostredia, slovenská ekonomika upadne do hlbokej recesie, ktorá bude spojená s výrazným poklesom životnej úrovne, zvýšenej miere nezamestnanosti a výraznému prehlbovaniu existujúcich regionálnych rozdielov našej krajiny.
„Perly slovenského priemyslu“
O nedostatočnej štrukturálnej podpore svedčia aj informácie posledných dní, kedy tzv. „perly slovenského priemyslu“, významné podniky ako Slovalco, OFZ, Duslo Šaľa, Železiarne Podbrezová a ďalšie, ohlasujú bezprecedentné kroky, zhmotnené v prepúšťaní zamestnancov, utlmovaniu činnosti, v niektorých prípadoch k úplnému zastaveniu výroby.
Problémom však nečelia iba veľké priemyselné podniky. Početný zástup slovenských MSP trpí vývoznými obmedzeniami, ktoré sú spojené so súčasne platným sankčným režimom, neobnovením odberateľských reťazcov po koronakríze, kontinuálne klesajúcim dopytom v zahraničí a bezprecedentným rastom cien energií.
Práve zahraničie a zahraničný dopyt dlhodobo poháňali rast slovenskej ekonomiky, ako 10. najotvorenejšej ekonomiky na svete. Pretrvávajúca teritoriálna závislosť a nediverzifikovaná komoditná štruktúra naďalej výrazne ochladzuje slovenské hospodárstvo.
Okrem značne sťaženého, prípadne úplne zastaveného obchodu smerom na východné trhy, sa čoraz v zvýšenej miere na slovenskom vývoze prejavujú aj problémy našich najväčších obchodných partnerov, teda Nemecka, Českej republiky, Poľska a Maďarska.
Obnova odberateľských reťazcov v zahraničí
Je preto potrebné z pohľadu stimulovania slovenskej ekonomiky konať v súvislosti s podporou slovenského hospodárstva.
Táto podpora si viac ako kedykoľvek predtým žiada výrazné finančné investície zo strany štátu smerom k slovenským firmám vo forme podpory vývozu, udeľovania vývozných povolení, zvýšenej podpore presadzovania sa slovenských firiem v zahraničí a stimulovanie produkcie s pridanou hodnotou na Slovensku. Takisto by sa finančná podpora firiem mala týkať obnovy odberateľských reťazcov v zahraničí.
Za zdrojmi inšpirácie, ako v súčasnom krízovom období stimulovať podnikateľské prostredie, netreba merať ďalekú cestu. Stačí počúvať názory slovenských firiem, vypočuť ich dlhodobé požiadavky a zhmotniť ich do konkrétnych riešení a opatrení.
Takisto nám môžu byť inšpiráciou naše susedné krajiny, ktoré prostredníctvom efektívneho dialógu medzi biznisom, štátom a tretím sektorom dokážu reflektovať na potreby krajiny, ale i na potreby biznisu a vytvárať tak vhodné podnikateľské prostredie.
Daniel Pleško
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.