V súvislosti s budúcnosťou našej ekonomiky sa čoraz častejšie skloňuje slovo inovácie. Či už ide o Dubai Expo, kde sa Slovensko predstaví ako krajina inovácií, alebo aj tuzemské podujatia ako Slovakia Tech, ktoré našu krajinu predstavujú v podobnom svetle. Inovácie, ani priemyselný charakter Slovensku nikdy neboli cudzie.
Už historicky bolo Slovensko rozvinutou a priemyselnou časťou Uhorska, tak ako aj v časoch Česko-Slovenska sa naša priemyselná produkcia nestratila. Ostatne v tých časoch sme si všetko na Slovensku vyrábali sami, od zdravotníckych pomôcok, cez rôznu elektroniku až po ťažkú techniku.
Veľmi aktuálnym príkladom sú stále funkčné, československé trolejbusy v afgánskom Kábule, ktoré tam po sebe zanechal Sovietsky zväz v osemdesiatych rokoch. Málokto dokonca vie, že Česko-Slovensko bolo jedným zo svetových lídrov v industrializácii až do osemdesiatych rokov minulého storočia.
Preto sa dá konštatovať, že potenciál tu vždy bol a stále prežíva, aj napriek nepriaznivým podmienkam. Smutné však je, že u nás si tak potichu živíme príbeh o malosti našej krajiny, prípadne o jej zaostalosti.
Medzi slovenské inovačné úspešné príbehy určite môžeme zaradiť S-CASE, vyrábajúcu prenosné medicínske diagnostické zariadenia a pomáhajú tak uľahčiť zdravotnícku starostlivosť v ťažko dostupných miestach, či krajinách tretieho sveta.
Na tvorbu prototypu diagnostického zariadenia táto spoločnosť získala grant od SlovakiaAid a dnes má za sebou úspešnú spoluprácu s Rozvojovým programom Organizácie spojených národov.
O oravskej spoločnosti MTS sa hovorí ako o lídrovi domácej automatizácie. Ťažný motor Priemyselnej revolúcie 4.0 na Slovensku sa môže popýšiť kontinuálnym rastom a jej majiteľ Juraj Habovštiak je často oceňovaný ako jeden z top manažérov na Slovensku.
Spoločnosť má za sebou projekty v Čechách, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Francúzsku, Rusku, Litve, Rumunsku, Turecku, Indii, Číne, Mexiku, Brazílii. A jej produkty nájdeme na výrobných linkách spoločností ako Mercedes, BMW, Jaguar, Volvo, Scania, Škoda, Renault, JEEP, Fiat, VW, Lamborghini, McLaren, Audi, Land Rover, Peugeot, Citroen, Opel, Porsche, či Ferrari.
Pixel Federation je asi najznámejší slovenskí tvorca hier majúci na svedomí úspešné hry ako Emporea, TrainStation, Diggy´s Adventure a dokonca hru vo virtuálnej realite CoLab, o ktorej písal aj New York Times.
Ďalším zaujímavým príbehom v inováciách je firma SEAK z Prešova. Tá sa zaoberá inteligentným osvetlením verejných priestranstiev, čím sa podieľa na efektivizácii využitia energie.
Úspech uvedeného technického zariadenia spočíva v schopnosti regulovať intenzitu svetelných zdrojov a prepraviť informáciu o požadovanom výkone k regulátoru svetelného zdroja. S inovatívnym riešením od tejto spoločnosti tak koncový uživateľ ušetrí 40-70 % energie. A mohli by sme pokračovať Aliter Technologies, Photoneo, Sygic, Tachyum či ESET.
O úspešných príbehoch úspešných slovenských spoločností treba hovoriť už len preto, že máme tendenciu zo Slovenska robiť čiernu dieru (tak ako v 90-tych rokoch povedala Madeleine Albright, ministerka zahraničných vecí v USA) a pokiaľ nezmeníme tento všeobecný sentiment, tak sa nám len ťažko bude tvoriť podmienky pre mladých ľudí neveriacich prostrediu, v ktorom vyrastajú. Jednoducho je nemožné budovať sebavedomú značku, keď tej značke ľudia u Vás vo firme sami neveria.
Na druhej strane, podľa analýzy „Krehká realita slovenského exportu“, výdavky Slovenska na výskum a vývoj nedosahujú ani 40% priemeru EÚ. Len za rok 2019 to bolo niekde na úrovni 0,8 % z HDP, kým priemer v EÚ sa pohybuje niekde okolo 2,19%, kým štáty ako Švédsko, či Rakúsko vydávajú ročne až cez 3% HDP na podporu vedy a výskumu. Čiže v podpore inovácií patríme na chvost Únie, podobne ako Lotyšsko, Rumusko, či Cyprus a Malta.
Problém však nie je len vo financovaní, či absetujúcej diskusii, ktoré sa v posledných rokoch mierne zlepšujú, ale aj vo vzdelávacom systéme. Chaotické reformy a čoraz horšie výsledky našich žiakov základných a stredných škôl sa podpisujú na nízkej konkurencieschopnosti našich absolventov. Inými slovami, je ťažké ísť do bitky so sloganmi o inovatívnosti našej ekonomiky, keď tomu neodpovedá školstvo a následne ani trh práce.
Toto sú základné problémy, ktorých riešenia budú potrebné pre odomknutie inovačného priemyslu Slovenska. Ten máme historicky v sebe, ako dedičstvo ktoré by sme mali prijať a začať s ním narábať ako slovenskou tradíciou.
Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.