To že EÚ našla jednotu na historicky najtvrdšie sankcie uvalené na jednotlivú krajinu, na prvý pohľad odporuje jej kritikom o slabosti celého bloku.
Ruské zisky z priemyslu spojeného so zemným plynom a ropou tvoria 15 percent HDP a cca 44 percent federálneho rozpočtu. Z tohto pohľadu sa zdá logické, zamerať sa na priemysel, ktorý je tepnou ruskej federálnej kasy.
Avšak len do momentu, kedy si uvedomíme, že toto embargo prišlo pravdepodobne príliš neskoro, jeho tiahla implementácia dáva Rusom čas sa prispôsobiť a výsledné turbulencie na trhoch s ropou budú mať za následok účet, ktorý uhradia európski spotrebitelia a priemysel.
A v neposlednom rade sme doteraz nevyriešili ten najhlavnejší problém v súvislosti s energiami, a to ich obchodovanie na burze ako bežné komodity, čo ponecháva náš trh napospas špekuláciám.
Hlavné problémy
Pri sankciách by sme si konečne mali uvedomiť, čo nimi chceme dosiahnuť. Ak chceme naozaj ušetriť tvrdý úder Rusku, tak musíme pochopiť, že to bude mať nemalé dôsledky, nakoľko naše ekonomiky sú významne prepojené.
Avšak pri súčasnom ekonomickom tlaku na Rusko je zrejmé, že diskusia o sankciách bez poškodenia našej vlastnej ekonomiky už dávno stratila relevanciu. Preto je nevyhnutné venovať veľkú pozornosť domácemu priemyslu a ponúknuť mu dostatočné garancie či už vo forme ekonomickej, finančnej alebo inej systémovej pomoci, ktorá by slúžila ako náhrada za škody spôsobené sankciami a výpadok východných trhov.
Presne pri tomto bode sa musíme pýtať na cieľ, ktorý týmito sankciami sledujeme. Ak chceme postupne dezintegrovať naše ekonomiky, tak v súvislosti s vojnou na Ukrajine tento krok nebude mať želaný efekt.
Konkrétne pri obchodovaní s ropou sú dôležité dva elementy. Prvým je jej relatívna nenáročnosť na prepravu a vysoký dopyt, ktorý môže byť stimulovaný bilaterálnym znížením ceny komodity pod jej aktuálnu trhovú hodnotu, tak ako to bolo v prípade predaja zostatkovej ropy Indii, Číne a iných krajinách.
Kým druhým elementom je nevôľa štátov OPEC a OPEC+ bojkotovať Rusko za inváziu na Ukrajinu. Samotný fakt, že štáty kartelu OPEC nechcú zvyšovaním ťažby prispieť k zníženiu cien ropy vo svete, ale aj odmietli vylúčiť Rusko z organizácie OPEC+, poukazuje na veľmi nízku pravdepodobnosť úplnej izolácie Ruska a tým pádom aj znemožnenie odpredaja zvyškovej ropy z EÚ.
Účet hradí spotrebiteľ
Aj napriek diskusii o stimulácii spracovateľského priemyslu, tú najväčšiu časť bremena ponesú spotrebitelia a energeticky náročná výroba. A to či už prostredníctvom nárastu cien tovarov, potravín, alebo aj prostredníctvom rekordne vysokých cien pohonných hmôt.
V tomto prípade sa dá hovoriť o strate momentu prekvapenia, ktorý môže spôsobiť šok ruskej ekonomike, práve naopak, čím dlhšie bude zavádzanie zadržiavacích opatrení trvať, tým je väčšia šanca, že Moskva príde s novými protiopatreniami.
Otázkou je, či EÚ nehrá s Moskvou hru na to, kto skôr uhne, ale túto hru v tomto prípade blokuje zdĺhavý proces prijímania jednotlivých balíkov sankcií, či ich priame blokovanie jednotlivými členskými štátmi.
Vyzerá to preto tak, že najtvrdší efekt by mohlo mať vypnutie dodávok ruského plynu. Je však potrebné vziať do úvahy negatívne efekty na ekonomiku, ktoré sa veľmi pravdepodobne začnú pretavovať do politickej nestability a to najmä v krajinách s nižšou životnou úrovňou, medzi ktoré v rámci EÚ patrí aj Slovensko.
Pri súčasnej efektivite sankcií tiež nemôžeme s istotou povedať, že by nejakým významným spôsobom ovplyvnili ruské správanie a teda je na mieste konštatovanie, že stále len hľadáme recept na to ako použiť tento historicky bezprecedentný ekonomický tlak, tak aby sme dosiahli požadované ciele. Koniec koncov, v máji podľa najnovších informácií ruský priemysel vykazoval rast…
Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.