Najdiskutovanejšia téma dnešných dní je obranná dohoda s USA a zároveň zvyšujúce sa napätie na východnej hranici Ukrajiny.

Paralelne s týmito debatami čaká slovenské ozbrojené sily modernizácia pozemnej techniky v podobe nákupu 76 kusov bojových obrnených vozidiel 8×8 (BOV 8X8) za 332,2 milióna eur a 152 kusov pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel (PBOV a POV) za 1,739 miliardy eur.

Dovedna by však slovenská vláda mala do roku 2035 obstarať až 500 vozidiel 8×8 spoločne za sumu 2,39 miliardy eur. Na daný moment je však schválená zatiaľ iba prvá fáza projektu.

Pri miliardových tendroch na nákup ozbrojenej techniky, ktoré bezpochyby zaťažia štátny rozpočet, je na mieste sa pýtať, čo z toho bude mať daňový poplatník, najmä v kontexte súčasnej koronakrízy. Samozrejme, okrem posilnenej obranyschopnosti, ktorá je bezpochyby životne dôležitá.

Domáci obranný priemysel

Diskusia o prínose tohto obstarávania pre Slovensko sa našťastie ubrala správnym smerom, nakoľko takmer okamžite vznikla požiadavka zapojiť do tohto projektu aj domáci obranný priemysel, čo vyústilo aj do písomnej podmienky vo vládnom materiáli, ktorý definuje minimum podielu spoluúčasti slovenského obranného priemyslu na úrovni 40tich percent.

Podľa dostupných informácií by mohla výroba obrnených vozidiel na Slovensku priniesť takmer pol miliardy do národného hospodárstva a vytvoriť takmer tri tisíc nových pracovných miest, nehovoriac o snahe vytvoriť inovatívny produkt, ktorý by následne mal byť aj konkurencieschopný na medzinárodných trhoch. Čo je absolútne kľúčové pre obranný priemysel a jeho exportný potenciál.

Pri vládnych medzinárodných tendroch sa totižto vždy prihliada na zavedenie ponúkanej produkcie v domácich ozbrojených silách. Laicky povedané, ak sami nepoužívame domácu vojenskú produkciu, ani v zahraničí ju od nás len tak nikto nekúpi.

Ako je zrejmé, téma má niekoľko rovín a jej obsah presahuje do viacerých oblastí života na Slovensku. Len prvotná analýza hovorí o tom, že do diskusie by, okrem ministerstva obrany, mali byť zapojené aj rezorty hospodárstva, práce, sociálnych vecí a rodiny či školstva.

Inovatívnosť a konkurencieschopnosť

Téma inovatívnosti a konkurencieschopnosti vyvíjaného produktu by mala zaujímať ministerstvo hospodárstva, ktoré v posledných rokoch usiluje o zvýšenie povedomia o Slovensku ako o krajine inovácií. Navyše, na slovenské pomery, obrovská investícia by mala v prvom rade zahŕňať aj nasledujúce kroky.

Slovensko je jedna z najotvorenejších ekonomík sveta, avšak napriek zašlej sláve nášho obranného priemyslu, jeho export je limitovaný a tak pozostatky jedného z najsilnejších odvetví domáceho hospodárstva dnes tvoria len zanedbateľnú časť nášho exportu.

Preto by súčasné investície mali považovať za jeden zo svojich primárnych cieľov, impulz a udržateľnosť konkurencieschopnosti slovenského obrannému priemyslu v zahraničí. V zásade môžeme hovoriť o poslednej šanci na štrukturálne riešenie tohto tak dlho ignorovaného problému. Holistickým prístupom k danej problematike by sme mohli docieliť, že by sa predpokladaná pol miliarda v návratnosti mohla pokojne zvýšiť a to najmä tvorbou dlhodobých pracovných príležitostí.

Preto by v danej oblasti mali byť súčinné rezorty školstva a práce. Jednak by sme mali začať rozmýšľať nad tvorbou špecializovaných učilíšť, kým nemenej dôležitým otáznikom je umiestnenie samotnej výroby.

Ak však na Slovensku myslíme naozaj vážne podporu najmenej rozvinutých regiónov a tzv. hladových dolín, kde ľudia žijú na hranici chudoby, pracovných príležitostí je tam málo a mladí ľudia odchádzajú, vláda musí nevyhnutne prijať adekvátne kroky a vytvoriť podmienky na umiestnenie nových investícií a podporu lokálnej výroby, práve tam, kde je situácia najkritickejšia. Treba ale zopakovať, že prístup musí byť holistický, aby sa situácia nezvrtla tak ako nedávno s nemeckým investorom v oblasti spracovania dreva.

Pridaná hodnota pre Slovensko

Pridaná hodnota investícií do obrany by sa pri zohľadnení týchto faktorov zmenila na celospoločensky prínosnú hodnotu. Kritérium, na ktoré sa vo vyspelých demokraciách prihliada snáď najviac zo všetkých.

Preto by kompetentní mali otvoriť diskusiu umiestnenia spomínanej výroby, konkretizácie pracovných miest a podpory inovatívnosti a teda aj konkurencieschopnosti produktu spoločne vyvíjaného so zahraničnými firmami za peniaze slovenských daňových poplatníkov.

Pretože by sa ťažko dalo hovoriť o pridanej hodnote a dlhodobo-udržateľnom riešení, ak by si zahraničný investor si na Slovensku otvoril s.r.o. priviezol sem pár desiatok cudzincov a ich subdodávku v rámci deklarovaného projektu vykázal ako komponent domácej výroby.

Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.