Washington a Brusel prestávajú poskytovať nimi vlastnenú ekonomickú infraštruktúru krajinám, ktoré odmietajú hrať podľa ich pravidiel. Preto odpojenie Ruska od systému SWIFT, či odmietanie importu energetických surovín z krajiny, ktorej takmer 20 percent federálneho rozpočtu tvorí export a ťažba fosílnych palív, bude znamenať tektonické posuny v globálnej distribúcii zdrojov.

Poslednýkrát, kedy sme mali možnosť pozorovať zmeny podobného rozsahu bol rozpad Sovietskeho zväzu, vtedy sa prerozdeľoval obrovský ekonomický potenciál bývalého komunistického bloku škrtený neefektívnou centrálne riadenou plánovanou ekonomikou.

Pod pojmom ekonomická infraštruktúra dnes rozumieme platobné systémy, zapojenie Ruska do medzinárodnej deľby práce, ale aj účasť nadnárodných korporácií na ruskom trhu.

Sankcie nemajú Rusko zlikvidovať

Pre bežného občana Ruska je dnes takmer nemožné vycestovať do Európy, nakupovať na európskych trhoch, či dať si obed v McDonald´s, kúpiť si iPhone, alebo použiť Facebook. Aj napriek tomu, že uvedené činnosti znejú triviálne, život v Moskve sa stal predlohou k tomu, čo by sme mohli bez okolkov nazvať post-westernizmus vo svojej pravej podstate.

Z ekonomického hľadiska za sebou nadnárodné korporácie nechávajú státisíce nezamestnaných a takmer úplne odpojenie od západnej ekonomickej štruktúry spôsobuje v najväčšej krajine sveta zatiaľ najtvrdšiu ekonomickú krízu od rozpadu Sovietskeho zväzu.

Problémom je aj uchopenie súčasných sankcií, ktoré nie sú namierené na likvidáciu Ruska, ale skôr na jeho postupné vyčerpávanie. Moskva však historicky ukázala, že sa dokázala pozviechať v tých najkomplikovanejších situáciách a to najmä vďaka svojej ekonomickej sebestačnosti. Tá však postačuje len na prežívanie, nie na rozvoj a pokiaľ sa štát chce udržať v lige najsilnejších, tak sa musí konštantne rozvíjať.

Podpora výskumu a inovácií

Fundamentálnym problémom ruskej ekonomiky je dnes jej monotónnosť založená na rýchlom zisku z predaja nerastných surovín do zahraničia.

Pre bežného občana Ruska je dnes takmer nemožné vycestovať do Európy, nakupovať na európskych trhoch, či dať si obed v McDonald´s, kúpiť si iPhone, alebo použiť Facebook. Aj napriek tomu, že uvedené činnosti znejú triviálne, život v Moskve sa stal predlohou k tomu, čo by sme mohli bez okolkov nazvať post-westernizmus vo svojej pravej podstate.

Z ekonomického hľadiska za sebou nadnárodné korporácie nechávajú státisíce nezamestnaných a takmer úplne odpojenie od západnej ekonomickej štruktúry spôsobuje v najväčšej krajine sveta zatiaľ najtvrdšiu ekonomickú krízu od rozpadu Sovietskeho zväzu.

Problémom je aj uchopenie súčasných sankcií, ktoré nie sú namierené na likvidáciu Ruska, ale skôr na jeho postupné vyčerpávanie. Moskva však historicky ukázala, že sa dokázala pozviechať v tých najkomplikovanejších situáciách a to najmä vďaka svojej ekonomickej sebestačnosti. Tá však postačuje len na prežívanie, nie na rozvoj a pokiaľ sa štát chce udržať v lige najsilnejších, tak sa musí konštantne rozvíjať.

Podpora výskumu a inovácií

Fundamentálnym problémom ruskej ekonomiky je dnes jej monotónnosť založená na rýchlom zisku z predaja nerastných surovín do zahraničia.

Pričom na rozvoj potrebuje ekonomika zdravé konkurenčné prostredie a podporu výskumu a inovácií, čo je nereálne v kontexte oligarchického kapitalizmu sužovaného predátorskými praktikami voči malým a stredným podnikateľom nútiacimi ich podplácať úradníkov za účelom obídenia nezmyselných noriem stanovených štátom.

Avšak ruskou historickou črtou je boj s technologickou zaostalosťou, obrovskými nerovnosťami medzi bohatými a chudobnými, či neschopnosťou zreformovať svoj sociálny a ekonomický systém v dôsledku obrovských výdavkov na armádu, ktorá vždy bola jeho hlavnou zložkou moci.

Aj napriek týmto problémov, však Rusko vždy dokázalo nájsť cestu do stredu medzinárodného systému a vybojovať si miesto medzi najsilnejšími, preto je možné, že tomu tak bude aj teraz.

Nový systém ekonomiky

Ak sa tento scenár naplní, tak sa staneme svedkami vzniku nového systému ekonomiky založenej na viacerých centrách moci, zároveň však plne globalizovanej, no so špecifikami každého „pólu“. Najväčšou výzvou tohto systému by bola tvorba štruktúry, ktorá je v rukách západu.

Medzinárodné ekonomické inštitúcie, finančné nástroje ako SWIFT, rezervná mena v podobe doláru, či najväčšie sústredenie nadnárodných korporácií, ktorých kultúra sa zhoduje s tou západnou, sú len zlomkom problémov,  s ktorými sa krajiny ako Rusko, ale aj Čína a možno aj India budú musieť vyrovnať na ceste za víziou globalizovanej ekonomiky odpútanej od Západu a založenej na ich vízii rovnosti medzi najsilnejšími krajinami sveta.

Práve prežitie Ruska pod tlakom západných sankcií by mohlo byť testom, či existuje životaschopná alternatíva k tomu, čo si dnes vizualizujeme pod pojmom globalizácia. Ak tento „experiment“ zlyhá, tak potvrdí nenahraditeľnú a dominantnú rolu Západu nie len v medzinárodných vzťahoch, ale aj globálnej ekonomike.

Jozef Hrabina
Článok bol publikovaný ako pravidelný komentár pre Webnoviny.