Rastúci ekonomický vplyv Číny sa postupne stal témou číslo jedna v medzinárodnom obchode. Čínske mega projekty ako Nová hodvábna cesta, či priame zahraničné investície prostredníctvom Ázijskej investičnej banky umožňujú Číne obchodovať od Šanghaja až po Lisabon naprieč celou Euráziou. Preto od roku 2012 rokuje Čína a EÚ o podobe obchodnej dohody, ktorá by upravovala rámec vzájomnej ekonomickej výmeny.
Transformácia Číny z globálnej továrne na globálne centrum inovácií však otvára nové možnosti pre spoločnosti z celého sveta podieľať sa na rozvoji čínskeho domáceho trhu. Ostatne Čína predstavuje takmer jeden a pol miliardový trh, čo je takmer trojnásobok veľkosti trhu Európskej únie.
VZŤAHY S ČÍNOU EKONOMICKOU OPTIKOU
EÚ je najväčším importérom čínskej produkcie, kým naopak pre Čínu je EÚ druhý najväčší odberateľ tovarov. V roku 2019 dosahoval obrat ich vzájomného obchodu miliardu eur za deň. Kým Čína doviezla z EÚ tovar za 198,3 miliárd eur, naopak putoval tovar za 362 miliárd eur. Medzi hlavný import z Číny sa radí priemyselná výroba a spotrebiteľský tovar, priemyselné zariadenia a oblečenie, kým z EÚ putujú do Číny najčastejšie priemyselné zariadenia, automobily, lietadlá a chemická produkcia.
V roku 2019 EÚ exportovala do Číny služby v hodnote 46,6 miliárd eur a Čína vyviezla do EÚ služby v hodnote 30 miliárd eur. Čínske priame zahraničné investície v roku 2019 tvorili v EÚ 59 miliárd eur, kým spoločnosti z EÚ preinvestovali v Číne až 175,3 miliárd eur. Tieto čísla hovoria o tom, že obchodná dohoda upravujúca nie len legislatívu, ale i ochranu práv spoločností, či konzumentov medzi EÚ a Čínou bola len otázkou času.
V AKOM JE ŠTÁDIU SÚČASNÁ DOHODA
Po ôsmych rokoch rokovaní, dvoch summitoch a niekoľkých úpravách pôvodných znení dohody sa zrodila prvá časť ekonomického rámca medzi ekonomickými gigantmi s názvom EU-China Comprehensive Agreement on Investment- Rámcová dohoda o investíciách medzi EÚ a Čínou.
Dohoda však nie je ratifikovaná, keďže poslanci Europarlamentu ju zablokovali z niekoľkých dôvodov. Prvým je nedostatočný dôraz na pracovné práva a ľudské práva v Číne a druhým je fakt, že Čína recipročne uvalila sankcie na niektorých poslancov Europarlamentu za zavedenie sankčného režimu v dôsledku represívnych akcií v Hong Kongu a voči Ujgurom.
ČO BUDE OBSAHOVAŤ
Predmetom rámcovej dohody sú primárne priame zahraničné investície, v ktorých pre Európu stále dominujú investície výroby v Číne s vyše polovičným podielom na PZI z EÚ, kým 28% z toho tvorí automobilový priemysel a 22% výroba a spracovanie základných materiálov. Čína sa v dohode zaviazala pokračovať v ústretovosti voči európskej produkcii.
V EÚ dostanú čínske spoločnosti jasné podmienky investovania s dôrazom na transparentnosť dotácií a financovania dcérskych spoločností, či úprave práv zamestnancov v čínskych spoločnostiach operujúcich v EÚ a zároveň Čína pristúpila na implementáciu konvencií Medzinárodnej organizácie pre prácu.
V udržateľnosti Čína súhlasila s efektívnou implementáciou Parížskej dohody o klimatických zmenách. Na všetky časti dohody vrátane plnenia udržateľnosti bude riadne dohliadané prostredníctvom donucovacích orgánov zložených z expertov a politických predstaviteľov na oboch stranách.
POUČENIE PRE NAŠICH PODNIKATEĽOV
Od obchodnej dohody nás delí jej ratifikácia Radou Európskej únie a Európskym parlamentom. Do tej doby obchod s Čínou prebieha vo svojom riadnom režime, kým finálne znenie dohody bude známe až po jej ratifikácii. Na teraz situácia vyzerá tak, že Čína sa rozhodla spolupracovať v oblastiach dôležitých pre EÚ ako sú klimatická zmena, ochrana pracovných práv, či dokonca priemyselná špionáž, tak často skloňovaná v súvislosti s Čínou.
Pre našich podnikateľov majúcich záujem o export do Číny sú k dispozícii konzultačné kanály EÚ ako Európska komora pre obchod s Čínou, tak ako EÚ podporuje export malých a stredných podnikov do Číny prostredníctvom platformy EU SME centra. Na Slovensku informácie o možnostiach obchodu v Číne poskytuje Rada slovenských exportérov, na ktorú sa v prípade záujmu neváhajte obrátiť.
Jozef Hrabina